Toto želiezko má za sebou pár desiatok rokov,

možno aj sto. Kamarát Marek ho trošku zreštauroval, vyzdobil a dal mi ho, aby som mu ho osadil a povybíjal. Valašku daruje svojmu synovi, ten zrejme svojmu a takto započne cestu spomienok.

Kiež by sme všetci mali čím odštartovať takéto rodinné pamäte v dnešnej dobe i-phonov, lacných čínskych vecí a bežného konzumu max na pár rokov…

Chráňme si spomienky na našich príbuzných, ak nemáme to šťastie, tak ich budujme pre naše deti, nech majú na nás pomyslenie aj keď tu raz nebudeme…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.