Tak, priatelia, moja cesta osvojenia si remesla dosiahla cieľ, ktorý som si dal minulé leto pri návšteve múzea s expozíciou majstra umeleckej výroby pána Víta Pieša.
Valašku do našich končín priniesli Valasi, bol to ich nástroj, palica na putovanie, sekerka na vysekávanie kríkov, zbraň na ochranu stáda pred predátormi, ale aj nečestnými ľuďmi.
Valašky z funkčného významu naberajú aj spoločenský význam. Po zrušení poddanstva sa začínajú bežnejšie používať a uplatňujú sa aj ako symbolické predmety pri tancoch a svadobných obradoch.
V obdobiach národného útlaku sa stávajú symbolom vzdoru a boja proti odnárodňovaniu. Snáď najznámejšia valaška patrila Jurovi Jánošikovi, ktorú ľud spája s jeho hrdinskými činmi proti nepráviu a bola opradená mnohými legendami.
Valaška tvarovo vychádza z palice a sekery. Jej základné typy sú pohronský typ, liptovský typ a spišsko-magurský typ. Zdobenie valašiek si ich vlastníci väčšinou prevádzali sami, jednalo sa o vyrezávanie rôznych tvarov, vylievanie kovom, vybíjanie nitmi, kovovými cvokmi, alebo rôznymi farebnými plieškami.
Moja valaška je tvarovo pohronský typ, je vykovaná a zakalená kováčom, má porisko z tvrdého dreva vybíjané mosadzným plechom, koniec je zakončený kovovým tupým špicom, ktorý chráni valašku pri používaní miesto palice na vychádzky do lesa. Z vrchnej strany je osadená tvarovaným plechom s nitmi. Na jej líci je do kovu vyleptaný motív pastiera. Chýba jej už len kožená ochrana na čepeľ, na ktorej ešte pracujem 😉 a valašku vyskúšam v teréne pri putovaniach po našich zrúcaninách.
