A že čo je to vybíjanie?
Vybíjanie je stará slovanská technika zdobenia drevených predmetov denného použitia ako bola valaška, črpáky, drievka na rezanie a podobne. Do dreva sa vbíjali mosadzné alebo medené pliešky a drôty. Toto remeslo, ktoré ovládali valasi, bačovia, kováči sa však postupne stráca.
A ako sa to robí?
K vybíjaniu potrebujete tenký mosadzný pliešok hrubý približne ako 2-3 ľudské vlasy. Pliešok sa nastrihá, vyformuje mlynčekom a kladivkom sa vbije do dreva. Na drevo si pred vbitím nakreslíte vzory, ktoré chcete povybíjať. Na obrázku sú vlnky dvoch veľkostí.
Po vybití sa mosadz prebrúsi do jednej roviny s drevom.
Nasleduje povrchová úprava dreva morením – ak potrebujete zmeniť odtieň dreva a olej či lak na záver. Ak používate napríklad orech, stačí len ošetriť olejom, drevo krásne stmavne a mosadz zažiari v správnom uhle, ako keby bolo drevo zlatom vyšívané 🙂
A čo všetko môže byť povybíjané?
No všetko drevené 🙂 Aj prívesok, aj miska, aj lopárik, aj krabička, aj záložka do knihy, aj stojan na ceruzky, aj píšťalka, aj fujarka, aj valaštička, aj rúčka noža, aj drevený peračník, aj pažba pušky, aj ….
Však čo budem písať, pozrite zopár vecí, čo som povyrábal a povybíjal 🙂
A aká je údržba takýchto skvostov?
Niektoré vecičky ako želiezko valašky sú leštené a z času na čas, po prechádzke ošetríte kovovú časť olejom a nedržíte vo vlhku. Niektoré vecičky, kde mosadz nie je lakovaná, ale len olejovaná, ako napríklad prívesok, len trošku pošuchajte medzi prstami alebo o oblečenie. Mosadz hneď zažiari. A tam, kde je mosadz nalakovaná – ako porisko valašky, alebo táto lopata vyššie, tak tá nepotrebuje žiadnu údržbu.
A čo ešte na záver?
No už asi nič, ak sa Vám vybíjanie zapáčilo a šialene túžite vlastniť nejakú vybíjanú vecičku, tak ste na správnom mieste 🙂
Pekný deň Vám želám,
